V predchádzajúcej časti sme si spravili pletací stroj na pletenie šnúrok technikou kumihimo.
Drevené cievky, ktoré som vedel na Slovensku kúpiť za rozumnú cenu, nevyzerali úplne presne tak, ako tie japonské tama. Ale dať za každý kus 7$ (x 20 kusov) sa mi zdalo dosť veľa na naše pomery.
Tak som tie naše slovenské skúsil aspoň trošku vylepšiť.
Drevené cievky
Tvar cievok tých japonských jednoznačne zamedzuje motaniu sa cievok. Ale čo už, pri troške šikovnosti to snáď pôjde aj s tými našimi. Druhá podstatná vlastnosť cievok je ich váha. Tým, že je do cievok pridané závažie, tak tie cievky vytvárajú rovnomerný ťah za nitku, čím sa dosahuje veľmi rovnomerný vzor. Pri pletení si treba teda dať pozor, aby ste za nitku neťahali prstami, ale aby ťah vytvárala iba vlastná váha cievky.
Pretože tie cievky boli veľmi ľahké, tak som ich váhu zvǎcšil nasledovným postupom.
Každú dierku v cievke som zvǎčšil z pôvodných 6mm na 7.5 mm. Cieľom bolo, aby som dovnútra dostal čo najväčšie závažie. Tým bola závitová tyč 8 mm narezaná na menšie kúsky. Väčší otvor som sa bál vŕtať, aby mi drevo nepukalo.
Držať cievku v ruke počas vŕtania asi nebol najbezpečnejší spôsob vŕtania. Mne sa naštastie nič nestalo, ale nerobte to tak. A kožené rukavice tiež nabok pri všetkých zariadeniach, kde sa niečo točí. Inak vám to pekne natočí aj s rukou vnútri.
Na rezanie rovnako dlhých závitových tyčiek som uhlovú brúsku chytil do stojana a z dosky som si spravil doraz.
Na koniec závitovej tyče som si spravil priečny zárez a s troškou lepidla som kúsok závitovej tyče zaskrutkoval s veľkým pískaním dovnútra.
S počtom cievok 30 kusov sa dajú robiť pekné kreácie. Toto napadlo mňa:
Vrecúško na cievky
A ešte nám chýba posledná časť. Prebytočné drevené cievky treba dať do vrecúška, ktoré robi pri pletení protiváhu. To moje je ušité zo starého poťahu na gauč a šnúrka je kúsok paracordu.